Viktor, Košice: Neverím si, som prudko agresívny

Psychologická poradňa12.02.2013
Viktor, Košice: Neverím si, som prudko agresívny

Dobrý deň,
volám sa Viktor a mám čerstvo 19 rokov, venujem sa silovým športom, študujem a mám 149 IQ, ktoré sa ani náhodou neodzrkadluje na štúdijných výsledkoch. Žijem z matkou a bratom. Na našom sídlisku ma všetci poznajú ako psychopata, ktorého je lepšie obísť a nepozerať sa. Takéto správanie spoločnosti voči mne som si vybudoval tým, že som "prudko agresívny", pričom toto tvrdenie pokladám za neoprávnené.

Mám zmysel pre humor, dokonca sa veľmi rád a často pobavím na svoj vlastný účet, ale akonáhle príde deň, keď mi niečo nevyšlo podľa predstáv, sa moje správanie voči ostatnej spoločnosti (tj. všetci ostatní okrem kruhu najbliších priateľov) mení, kvôli pocitu poníženia, neverím si, cítim sa natolko bezcenný, že sa nedokážem na seba pozrieť do zrkadla. Tento pocit zhŕňam do koša tým, že vyvolám s niekym konflikt.

Napríklad situácia, keď idem po ulici a nájde sa niekto už napohľad nepríjemný v úmysle do mňa nabúrať na chodníku a spraví to, tak sa neovládnem a fyzicky ho napadnem. Pocit bezcennosti prekryje pocit, ktorý je krajší ako čokoľvek bežné, niečo ako dokonalý orgazmus bez erekcie a ejakulácie. Výnimkou je, ak idem z mojou priateľkou a stane sa podobná situácia a ja nič nespravím, tak vtedy prichádza ten uvedený pocit bezcennosti.

Niekedy je tento pocit taký veľký, že sa nedokážem ani sebe ani jej pozrieť priamo do očí, akoby som si myslel, že čakala, že po nom vyštartujem ako zviera a ja som ju strašne, ale strašne sklamal. Aj keď viem, že priateľka nenávidí konflikty. Je to zvláštne... A pri ničom alebo nikom som necítil pocit viny či počul svedomie. Chcem nájsť spôsob ako si veriť bez toho, aby to vždy končilo zle... pre ostatných.

Viktor, Košice


Dobrý deň!
Viktor, ako sám cítite, Váš život, Vaša osobnosť aj Vaše pocity sa líšia od ostatných ľudí, a možno aj preto cítite to, čo cítite. Máte úžasnú schopnosť slovami vyjadriť to, čo sa vo Vás odohráva. Možno aj slová sú cestou, ako prísť na ťažisko problému. Skúste si svoje pocity, myšlienky zapisovať, a spätne sa k nim vracať.  Sám dokážete analyzovať, čo vo Vás vyvoláva pocit, kedy potrebujete zaútočiť.

Nemyslím si však, že by ste mal preceňovať svoje sily a riešiť svoj vnútorný svet úplne sám.  Najideálnejšou cestou by bolo konfrontovať svoje myšlienky a sklony s odborníkom, psychoterapeutom, ktorý by Vám na Vašej ceste pomohol a verte mi, že aj Vaše myslenie a Váš pohľad by bol zas prínosom pre neho.

Pokiaľ sa budete udržovať na ceste analyzovania samého seba, a neskĺznete do pudového, agresívneho chovania, verím, že sa dostanete aj na zaujímavú profesnú cestu. Vo Vašom živote to bude veľmi dôležité rozhodnutie, to aká kariéra si Vás nájde. Áno, formulujem túto vetu schválne naopak, verím totiž tomu, že ak je človek otvorený a pracuje sám na sebe, to správne zameranie Vás postretne bez toho, aby ste nad ním musel dlho premýšľať.

Viktor, ste zaujímavý mladý muž, s veľkým potenciálom. Usmernite však svoju cestu tým, že začnete pracovať na svojich reakciách voči okoliu, na svojom sebavedomí a na hľadaní toho správneho smeru. Ak to dokážete, cítim, že Vás čaká úspešná budúcnosť, a to mimo sídlisko, a mimo ľudí, ktorí si Vás zaškatuľkovali.

Nájdite vhodného človeka, s ktorým osobne a pravidelne preberiete svoje myšlienky a zlepšenie sa čoskoro dostaví. Aj Vaša zvýšená inteligencia Vám bude na tejto ceste nápomocná, keďže disponujete úžasnou schopnosťou zachytiť to, čo sa vo Vás odohráva. Myslím na Vás!

Zena

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa