Cítim sa tak hrozne sama

Psychologická poradňa23.12.2010
Cítim sa tak hrozne sama

Ahoj. Mám 23 rokov, s priateľom sme spolu 4 roky a zdieľame spoločnú domácnosť. Pred 2 mesiacmi nám zomrel náš prvorodený syn.

Priateľ je väčšinu času svojho života v práci, aj cez noc. Keď prídem domov, som sama a aj sa cítim sama. Nemôžem sa mu zdôveriť.... nemá čas sa ma ani opýtať ako sa mám a nieto aby ešte počúval moje srdcervúce výlevy. Ja sa, ale cítim hrozne sama... mám okolo seba veľa ľudí, ale pripadám si sama. Čím to je??

Po večeroch iba potichučky plačem, aby ma priateľ nepočul, pretože nenávidí keď plačem. Paradoxom je, že ja sa chcem vyplakať práve jemu. Aby ma pochopil a vedel čo sa so mnou deje, že potrebujem objať, že nechcem zaspávať sama!

Chcem tak veľa, keď chcem aby bol pri mne a povedal mi, že to prekonáme a že všetko zasa bude dobré, že všetko bude v poriadku. Mám obrovský strach a neviem čo mám robiť... Jediné šťastie je momentálne moja práca, ale už aj tam to upadá. Chcem aby bolo vsetko ako predtým.

Veronika, Námestovo

Dobrý deň!

Strata potomka je jednou z najväčších strát, ktorá nás v živote môže stretnúť. Jedným z dôvodov je akési narušenie prirodzeného vývoja života. Predpokladáme, že naše deti nás prežijú, že oni sa budú lúčiť s nami a naraz sme vystavení úplne opačnej situácii.

Každý jedinec stratu prežíva inak. Pár, ktorý prišiel o dieťa má často problémy s komunikáciou. Jeden z partnerov potrebuje smútok zdieľať, druhý sa zas uzatvára do seba. Nájsť však cestu jeden k druhému je primárne pre ďalšie pokračovanie vzťahu, života, je to cesta k zmiereniu sa.

Je dôležité, aby ste vedela, že všetky pocity, ktoré teraz prežívate, sú oprávnené. Zlosť, popieranie, smútok, všetko, čo sa vo Vás odohráva je prirodzenou reakciou. Vy potrebujete plakať! Nie je možné vynechať fázu trúchlenia. Práve naopak, je potrebné prežiť si smútok spojený so smrťou dieťaťa.

Partner by mal vedieť o Vašich pocitoch, o potrebe zdieľať tento smútok. Uvedomte si, že Váš priateľ v svojom vnútri prechádza rovnakým procesom ako Vy, len jeho prežívanie je odlišné, možno práve práca je preňho prostriedkom ako zabudnúť.

No ako hovorím, zabudnutie nie je správna cesta, správnou cestou je zdieľanie. Nemusí to vždy byť formou slov, niekedy obyčajné objatie pomôže viac, ako čokoľvek iné. Dajte svojmu partnerovi najavo, že ho potrebujete a rovnako, že ste tu preňho, pretože on určite potrebuje Vás.

Pokiaľ nie je ochotný komunikovať, čo je tiež jedna z reakcií, vytesnenie celej záležitosti, skúste mu navrhnúť spoločnú návštevu odborníka. Je možné, že bude reagovať negatívne, v každom prípade určite navštívte psychológa sama. Pomôže Vám zvládnuť to, čo sa vo Vás odohráva, ventilovať emócie, tým pádom nebudú zostávať vnútri Vás.

Pokiaľ by ste sa snažili utlmiť vlastné prežívanie mohlo by to v budúcnosti mať veľký dopad na Vašu psychiku. V každom z nás je schopnosť vyrovnať sa so smrťou, no väčšina z nás potrebuje nájsť tú správnu cestu.

Verím že Vy aj Váš partner sa o to pokúsite, nájdete zmierenie a v budúcnosti nezavrhnete myšlienku na ďalšieho potomka. Myslím na Vás!

Mgr. Eva Jurčáková

Zena

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Ďalšie otázky

Poradňa