Prestaňte sa hanbiť

Prestaňte sa hanbiť

Keď máte prehovoriť pred väčšou skupinou poslucháčov (i keď sú to napríklad vaši známi), okamžite znervózniete? Neradi sa zoznamujete s cudzími ľuďmi? Než by ste niekomu zavolali, radšej mu napíšete e-mail? Potom zrejme trpíte prehnanou hanblivosťou. Každý človek sa občas hanbí. Lenže, pokiaľ vám vaša plachosť bráni v nadväzovaní nových vzťahov a v budovaní kariéry, mali by ste s ňou bojovať. Hanbliví ľudia často ťažko zháňajú partnera, pretože veľmi nechodia do spoločnosti a keď už niekam vyrazia, placho sa krčia v kúte. V práci sa veľmi neprejavujú, boja sa prezentovať svoje nápady, a preto o povýšení môžu len snívať. Často pokazia skúšku alebo prijímací pohovor len preto, že im stud bráni prehovoriť. Podčiarknuté a sčítané: stud nie je na nič dobrý. Jeho jediný dôsledok je, že si život neužívate tak, ako by ste mohli. A to je škoda.

 Prestaňte sa pozorovať

Pokiaľ ste typický hanblivý človek, najskôr vás zo všetkého najviac desí predstava, že sa stanete stredom pozornosti. Snažíte sa nevybočovať z davu, hovoríte potichu a radšej sa iným ľuďom nedívate do očí. "Nedávno som na párty začala kamarátke rozprávať vtip a naraz ľudia okolo nás zmĺkli a začali tiež počúvať. Tak ma to znervóznilo, že som zabudla pointu," zveruje sa dvadsaťpäťročná knihovníčka Martina. Hanbliví ľudia na jednej strane chcú byť čo najnenápadnejší, lenže na druhej strane si pripadajú ako pupok sveta. Majú totiž neustále pocit, že ich všetci pozorujú, hodnotia každé ich slovo a gesto, načúvajú každému ich slovu. Hanblivý človek si skrátka stále pripadá ako žiak pri skúške. Uspeje alebo prepadne? Aby niečo nepokazil, radšej mlčí a neprejavuje sa. A snaží sa byť čo najmenej viditeľný.

"Robí mi problém v reštaurácii vstať a ísť na záchod okolo ľudí pri iných stoloch," potvrdzuje dvadsaťdeväťročná prekladateľka Klára. "Mám pocit, že na mňa všetci zízajú. Vyberám si preto vždy stôl čo najbližšie k toaletám, aby som nemusela chodiť ďaleko." Pokiaľ tento pocit dobre poznáte, začnite proti nemu bojovať. Vezmite na vedomie, že v skutočnosti nie ste tak dôležitá bytosť, aby všetci ostatní neustále hodnotili, ako hovoríte, uvažujete a vyzeráte. Až nabudúce pôjdete do reštaurácie, schválne si vyberte stôl čo najďalej od dverí. A až pôjdete na toaletu, zoberte odvahu a rozhliadnite sa po ľuďoch okolo seba. Väčšina z nich sa na vás najskôr ani nepozrie; ste im totiž úplne ukradnutí. A podobné to je, keď napríklad hovoríte pred väčšou skupinou poslucháčov. Tí ľudia nehodnotia každé vaše gesto, ani škodoradostne nečakajú na vaše prerieknutie. Je im úplne jedno, že sa napríklad občas zakoktáte alebo že máte golier košele nakrivo. Nie sú to vaši nepriatelia. Nie je dôvod sa ich báť.

 Zamilujte sa do seba

Pokiaľ chcete prekonať hanblivosť, v prvom rade sa musíte naučiť mať sami seba radi. Stud totiž nie je nič iné než dôsledok nízkeho sebavedomia a zbytočných pochybností o vlastných kvalitách. A korene máva väčšinou v detstve. Niektoré deti sú od narodenia plachšie než iné; majú strach z nových tvárí a zvukov, ľahko sa rozplačú. Vo väčšine prípadov je ale na vine výchova a prostredie, v ktorom ste vyrastali. Hanblivosťou vás mohli doslova nakaziť vaši rodičia; pokiaľ sú plachí, neistí a majú strach z kontaktu s inými ľuďmi, možno ste si v detstve osvojili podobné správanie. Sebavedomie vám mohli podmínovať i rodičia, ktorí na vás kládli príliš vysoké nároky, trestali vás za každú drobnú chybu a neustále vás porovnávali s "chytrejším" alebo "šikovnejším" súrodencom. Hanblivosť môže odštartovať tiež šikana v škole alebo spolužitie s dominantným partnerom, ktorý vás dlhodobo ponižoval a zrážal vám sebavedomie. Veľa ľudí sa začalo hanbiť v dobe dospievania, kedy začali nadväzovať vzťahy s opačným pohlavím. Stáva sa to hlavne tým dospievajúcim, ktorí sa nejako líšia od priemeru; majú nadváhu, nosia silné okuliare, nemajú na pekné oblečenie. "Keď ma odmietli traja chlapci za sebou, usúdila som, že nie som taká dobrá ako ostatné dievčatá," zveruje sa tridsaťročná asistentka Zdena. "Už mi to zostalo. Neverím si. Považujem sa za smoliarku. Pokiaľ idem na prijímací pohovor, vopred si vravím, že neuspejem. Potom som taká nervózna, že len koktám a červenám sa."

 Skúste si spomenúť, kedy a prečo ste sa začali hanbiť. Hneď ako sami sebe porozumiete, budete sa cítiť istejší. Nepopierajte svoju hanblivosť. Prestaňte ju vnímať ako handicap; potom ste totiž ešte nervóznejší. Povedzte si: "Som hanblivý/hanblivá. A čo má byť? Nie som sám/sama. Podobne je na tom veľa ľudí." Okamžite sa trochu uvoľníte.

 Napravte chyby svojich rodičov

Väčšina rodičov sa nesnaží vychovávať zo svojich detí sebavedomé bytosti. Viac svoje ratolesti kritizujú než chvália. Medzi ľuďmi panuje presvedčenie, že sebavedomé dieťa sa rovná rozmaznaný fagan. Máloktorý rodič vie, že svojmu potomkovi nemôže dať do života cennejší dar než silné, neotrasiteľné sebavedomie. Pretože, kto má sám seba rád a je so sebou spokojný, ten nemusí bojovať so zbytočnými pochybnosťami, studom a neistotou. Prílišné sebavedomie je jednoznačne lepšie než žiadne. Takže, pokiaľ máte deti, chváľte ich, chváľte a zase chváľte. Upozorňujte ich na ich prednosti, nie na ich chyby. Dávajte im najavo, že ich máte radi také, aké sú, že si vašu lásku nemusia zaslúžiť nejakými výkonmi. Môžete si byť takmer istí, že z takto vychovaných detí raz nevyrastú hanblivé bytosti.

A ako zatočiť so svojim vlastným studom? Zapracujte na svojom sebavedomí; ide to v každom veku. Chváľte sami seba rovnako ako svoje deti. Každý večer si pripomeňte, čo sa vám za uplynulý deň podarilo. A nahlas si povedzte: "To sa mi podarilo." Postavte sa pred zrkadlo a zamerajte sa na tie časti svojho tela, ktoré sa vám páčia. Potom si ujasnite, aké sú vaše najlepšie vlastnosti. Napíšte si ich zoznam (mal by mať najmenej päť položiek). A každý deň si ho prečítajte.

 Zrušte stud

Hneď ako si trochu posilníte sebavedomie, začnite so svojou hanblivosťou aktívne bojovať. Začnite prekonávať prekážky, ktoré vás až dosiaľ desili - napríklad oslovte na večierku cudzieho človeka. Natrénujte si to doma pred zrkadlom alebo s niekým, komu dôverujete. A hneď ako jednu úlohu úspešne splníte, vymyslite si ďalšiu.

Naučte sa na ľudí usmievať a dívať sa im do očí. Možno to pre vás bude spočiatku ťažké, ale časom zistíte, že i vy sami sa cítite lepšie, keď sa priateľsky usmievate. Ľuďom vďaka tomu budete pripadať prístupní a začnú sa s vami sami dávať do reči. Naraz si nebudete pripadať takí odstrčení ako predtým.

Ďalší krok je zo všetkých najdôležitejší: naučte sa myslieť pozitívne. Namiesto toho, aby ste veštili katastrofy, predstavte si, že všetko dobre dopadne. Napríklad pred prijímacím pohovorom si v duchu detailne namaľujte, ako rozprávate ako kniha, bravúrne odpovedáte na všetky otázky a sršíte vtipom. Až predstúpite pred komisiu, budete oveľa menej nervózni, než keby ste si vopred opakovali: "Určite sa zase budem červenať a koktať." S každým ďalším úspechom bude vaše hanblivosť menšia a menšia.

Autor: Táňa Ladýřová

Zena

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Zamestnanie"

Poradňa

Neprehliadnite