Začala som hľadať útechu v inom mužovi...

Súvisiace články

• Kedy začína manžel na vás žiarliť?
• Čo k vám cíti po nevere?
• Máte strach, že zlyháte ako novomanželka?
• Kedy si nás muž prestáva vážiť?
• Ženatý muž: Je to skutočná láska?
• NIE ženy zlodejky, ale manželky blbky!
• Čo robiť, ak vám chlap nevie zaručiť, či vás nepodvedie

Príbehy zo života sú tie skutočné "storky", ktoré tak milujete čítať a my vám ich radi sprostredkúvame. Píšte nám aj naďalej vaše trápenia ale i radosti v manželstve. O tom, ako si poradiť s neposlušným partnerom alebo jeho milenkou.

Vyberáme z vašich mailov...

Mám veľkú potrebu reagovať na diskusiu o nevere. Sedím dnes v práci...je pondelok...sedela som tu aj v piatok a vôbec som netušila ako sa môj život strašne zmení. Vlastne začal sa meniť po kúsočkoch dávno, ale zrazu tak strmhlav? To som nečakala.

Môj manžel pracuje už dlhé roky v zahraničí... Bojujem s tým dodnes, nesúhlasím s tým, aby nás takto pravidelne opúšťal a vnútorne som to pociťovala neustále tak, že neviem, ako TAM žije, čo robí, s kým trávi voľný čas. Patrím medzi tie podozrievavé ženy. Môj manžel sa so mnou veľmi málo rozpráva, v podstate mi nepovie nič o svojom súkromí. Príde zakaždým na pár dní a odíde zakaždým na pár mesiacov.

Mimochodom, ten muž, s ktorým som manžela podvádzala, mi tvrdil, že ma nesmierne miluje...

Po jeho odchode som pravidelne v depke, preplačem niekoľko dní, až kým sa sama nevyfackám a nespamätám z toho, že mám aj dve deti, ktoré ma potrebujú normálnu. Strašne málo si telefonujeme, málo si sms-eskujeme.

Prišlo obdobie, kedy som začala hľadať útechu v inom mužovi. Myslela som si, že som ju našla, on našiel sex. mali sme vzťah, no tak povediac pre mňa o ničom, ale zakaždým som do toho šla a vždy som myslela na manžela.

Minulý víkend prišiel nečakane domov. Nebola som tam, bola som s tým mužom, našiel nás na chalupe, priamo pri čine. Strašne zúril, kričal. Šli sme domov, nasledovala sobota, ktorá prebehla úplne v pokoji...nerozprávali sme sa, ja som sa len neprítomne ponevierala po byte s bolesťou na srdci, že som robila to, čo som robila.

Mimochodom, ten muž, s ktorým som manžela podvádzala, mi tvrdil, že ma nesmierne miluje, ale ked došlo k incidentu, zodvihol sa šiel domov.A mimochodom, dnes mi prišla od neho RP-éčka, že som to vraj dobre na neho nachystala.

Ale to predbieham. Ako som už povedala sobota prešla pomerne v klude, až do večera. večer dostal strašný zúrivý záchvat. Deti poslal do svojej izby, zamkol dvere na obývačke, ja som mala na sebe iba župan. Začal ma strašne biť. Doslova po holom zadku, bil ma po nohách, ked som sa nemotorne posadila, jeho facky mi zvonili v ušiach. Bil ma tak, aby na prvý pohľad nik nevidel stopy. facky mieril vždy viac k ušiam a na zadku a stehnách?

To nikto nemôže vidieť, čo nosím pod sukňou.Modriny mám stále, sú už inej farby, ale ešte bolia. Vravela som si celý čas: "zaslúžiš si to, ty hlupaňa, oklamala si ho, ved on je v podstate normálny chlap". Prehupli sme sa do nedele, odišiel do zahraničia za svojou prácou. Mňa nechal so svojou bolesťou na tele i na duši.

V pondelok mi volal, že či som to naozaj s tým mužom skončila, či môžme začať od znova. newudržala som sa a opýtala som sa, či on mi nechce niečo povedať. vyťahovala som to z neho, až mi povedal, že mal vzťah, ktorý trval pomerne dlho. Mal ho tam v zahraničí, žili spolu intímne.

Podlomili sa mi nohy a srdce mi zasiahla neskutočná bolesť. Všetko mi začína zapadať, jeho skrývanie mobilu, vypínanie, ked je doma, jeho návali zúrivosti. mám už aj vysvetlenie, prečo zostával sám z partie najdlhšie v práci, prečo chodil na Slovensko posledný...Cítim sa veľmi zle. Neviem, čo bude s nami, mám pocit, že nedokážem normálne existovať.

Budím sa v noci, nejem, som nervózna na deti. neviem si predstaviť, aby sme sa rozišli. najviac ma hnevá, že sme nemali šancu normálne fungovať ako rodina, tých pár dní, čo sme boli spolu môžem zrátať na prstoch.naše manželstvo trvá 15 rokov a viem, že takto by ešte trvalo veľmi dlho, bez zmeny. Možno to bude znieť sarkasticky, ale nebiť mojej nevery, nikdy neprídem na tú manželovu.

Bude to pre nás ponaučením na celý život?
Alebo náš život už nikdy nebude taký, po akom celé tie roky zatiaľ iba túžim? Akú kvalitu môže mať tento náš vzťah po tomto všetkom? 

Radka