Žena.sk - Spoločenský magazín nielen pre ženy

Nie ste prihlasený prihlásiť | zaregistrovať.

Poradne » Psychologická poradňa

Milenka v úlohe "zabijáka" 30-ročného manželstva

Ďalšie poradne

Dobrý večer. Volám sa Gabika, mám 30 rokov a píšem Vám hlavne kvôli mojej mame. Začnem asi od začiatku.

Manželstvo mojich rodičov (mama má 56 rokov a otec 57 rokov) bolo vyše tridsať rokov normálne - bežné problémy, radosti, starosti, ale v priebehu tohto mesiaca sa všetko zmenilo.

Jedného dňa, neviem presne ktorý deň, ale otec v podnapitom stave oznámil mojej mame, že od septembra minulého roka má milenku. Prišlo to ako z jasného neba, žiadne nezhody pred týmto priznaním medzi nimi neboli, z maminej strany žiadne podozrenia, proste bolo to ako keď Vám niekto strelí facku. Od tohto dňa je všetko inak.

Otec sa správa k mame arogantne, nerešpektuje ju a dokonca vyvoláva hádky. Rodičia bývajú v spoločnom trojizbovom byte, takže do kontaktu prichádzajú takmer denno denne. Otec medzi prácou občas zbehne za svojou milenkou (ktorá okrem iného má asi okolo 40 rokov a má dve deti, či už je rozvedená, alebo je vdova, to naozaj neviem) a vráti sa späť domov. Dokonca mal takú drzosť a milenku si priviedol domov, samozrejme keď mama nebola doma, ale zistila to.

Spočiatku hovoril, že sa dá rozviesť, že si podá na súd návrh, ale asi po dvoch dňoch od toho upustil a teraz tvrdí, že sa nechce dať rozviesť a nedovolí ani predať byť. Sestra mu navrhla, že ho mama vyplatí, aby odišiel z bytu, s čím on vôbec nesúhlasí. Neviem, čo máme ďalej robiť, ani neviem ako si to ďalej predstavuje.

Ale v konečnom dôsledku píšem preto, pretože sa bojím o mamu. Mama od toho dňa, ako jej to otec povedal, nevyronila ani slzu, len to v sebe dusí. Prosím poraďte mi, ako by som jej mohla pomôcť. Už som jej navrhovala psychologičku, čo odmietla. Mám o ňu veľký strach. Viete, my so sestrou v tom byte nebývame, takže neviem čo sa tam naozaj deje. Vieme len to, čo nám povie mama. Otec má všetko na "háku", nezaujíma ho rodina, deti, vnúčatá, nič len tá jeho milenka. Dokonca dokázal mame povedať, že citujem: "... že jej nesiaha ani po päty...". Viete si predstaviť, že Vám to povie muž, s ktorým žijete tridsať rokov, staráte sa o neho a on sa zo dňa na deň takto zmení. Je to vôbec možné?

A ešte niečo. Prosím poraďte mi. Ja som odvtedy ešte s otcom nebola (bývam v inom meste) a vôbec neviem ako sa mám s ním rozprávať, toľko veci mu chcem povedať, ale neviem, či budem toho schopná. Zatiaľ ďakujem. Gabika K.

Gabika, Martin

Je od Vás pekné, že sa zaujímate o citový život Vašich rodičov, aj keď asi sama viete, tretí človek, ktorým ste aj Vy, doň môže iba veľmi ťažko zasahovať.

Mali by ste byť teraz veľkou oporou najmä mamke, ktorej asi hrdosť nedovolí vyroniť ani slzu, aspoň pred Vami, čo je od nej dosť statočné. Na druhej strane je tu však i riziko, že jej nepriznaný smútok sa napokon môže prejaviť v psychosomatických problémoch. Môžu u nej nastať rôzne zdravotné problémy, ktorých pôvodnou príčinou bude chronický sociálny stres, spolužitie, či skôr spolubývanie s mužom, ktorý sa jej obrátil náhle chrbtom.

Mali by ste sa snažiť mamke ponúknuť podľa možnosti kladné emócie, aby sa vymanila z bludného kruhu negatívnych podnetov. Sama isto viete, čo by ju potešilo - možno časté telefonáty, možno pozvanie na dovolenku, darček, donáška kvetín do domu, poďakovanie za jej starostlivosť. Môže to byť aj vyznanie v liste - možno aspoň nad Vašimi milými slovami si dovolí vyroniť slzu dojatia, či predsa len šťastia vo chvíli, keď jej ho práve akosi ubudlo.

Je to zrejme dobrá, citlivá žena, ak vychovala takú vnímavú dcéru, akou ste zrejme Vy, súdiac podľa Vášho listu.

Vo vzťahu k oteckovi by ste nemuseli váhať dať mu najavo svoje pocity, aj pocit solidarity voči mamičke. Dajte mu tiež najavo, že kým mamka bude pri Vás zrejme aj v budúcnosti, jeho rola je neistá, keďže pri zánovnej partnerke si možno osvojí aj jej deti. Možno mu pri jeho zamilovanosti predsa len svitne, kde patrí. Nič Vám nebráni hovoriť s ním otvorene o Vašom sklamaní z neho, možno ho Vaše slová prebudia. Vašu mamku pokojne pred ním nahlas pochváľte za niečo skutočne dobré, za jej vlastnosti, možno za obed, za výšivku, za vkus, za hocičo, ale reálne. Podotknite, že sa jej žiadna iná žena, matka nemôže rovnať. Váš otecko sa možno dovtípi.

Hoci do problémov rodičov ani dospelé deti zväčša nevidia, ste člen rodiny, s právom na názor a právom na túžbu, aby rodina zostala kompaktná. Takéto rozhovory sa iste absolvujú ťažko, riaďte sa svojou prirodzenosťou i kultúrou ducha a prejavu. Váš rozhovor s otcom bude možno bude jedinečnou príležitosťou na to, aby ste tiež napomohli v rozhodovaní sa otca medzi zamilovanosťou, ktorá môže byť prechodná a medzi životom pre Vás všetky, čo je trvalejšou hodnotou. Ak sa Vám slová úprimnosti ťažko vyslovujú, nuž mu napíšte. Možno sa v ňom ozve svedomie, možno ho slová dcéry zadržia pri ceste von z rodinného kruhu.