Očkovací kalendár - kedy a proti čomu deti očkovať

Očkovací kalendár - kedy a proti čomu deti očkovať

Imunizácia je zvyšovanie účinnosti imunitného systému podávaním špecifickej cudzorodej látky, tzv. antigénu, vďaka ktorému si organizmus dieťaťa vytvára špecifické protilátky.

Tieto vytvorené protilátky potom pomáhajú dieťaťu účinnejšie a rýchlejšie bojovať s chorobou v čase, keď s ňou príde do styku, a to dokonca tak, že choroba sa vôbec neprejaví, teda dieťa neochorie.

História očkovania siaha ešte do roku 590 pred n. l., kedy v Číne aplikovali do nosa obsah kiahňových pľuzgierikov od ľudí s miernou formou choroby ešte zdravým osobám, aby sa zabránilo vzniku kiahní. Od tohto obdobia prešlo očkovanie obrovským vývojom až dosiahlo dnešnú podobu.

Pri očkovaní môžu byť použité 4 základné typy očkovacej látky, a to:

  1. Živá, oslabená (atenuovaná) vakcína sa používa pri očkovaní proti obrne, osýpkam, ružienke, príušniciam, tuberkulóze. Baktérie, resp. vírusy sa môžu v organizme množiť, nespôsobujú však ochorenie.
      
  2. Inaktivovaná vakcína je pripravená z usmrtených mikroorganizmov, ktoré sa v tele nemôžu množiť, a preto je potrebné podať vakcínu opakovane v časových intervaloch. Ide o očkovanie proti obrne, mumpsu, chrípke, čiernemu kašľu.
      
  3. Toxoidy. Ak sú klinické príznaky infekčnej choroby spôsobené najmä produktmi mikroorganizmov - toxínmi, na imunizáciu sa používa toxín zbavený toxicity, tzv. anatoxín. (Tetanus, záškrt).
      
  4. Subjednotkové vakcíny sa získavajú izoláciou istej štruktúry mikroorganizmu, ktorá indukuje tvorbu protilátok.
Očkovací kalendár - prehľad očkovaní od narodenia
        
 Vek dieťaťa Druh očkovania Typ očkovania 
 4. deň života Tuberkulóza (BCG) I. dávka
(základné očkovanie)
 3. - 4. mesiac Diftéria, tetanus, pertussis acelulárna (DTPa) Haemophilus influenzae b (Hib) Detská obrna (IPV) Vírusová hepatitída B (VHB)  I. dávka
(základné očkovanie)
 5. - 6. mesiac II. dávka
(základné očkovanie)
 11. - 12. mesiac III. dávka
(základné očkovanie)
 od 15. mesiaca, najneskôr do 18. mesiaca života  Morbilli, mumps, rubeola (MMR)

 I. dávka
(základné očkovanie)

 v 3. roku života Diftéria, tetanus, pertussis celulárna (DTPw) IV. dávka
(preočkovanie)
 v 6. roku života Diftéria, tetanus, pertussis celulárna (DTPw)  V. dávka
(preočkovanie)
 v 11. roku života Morbilli, mumps, rubeola (MMR)

 II. dávka
(preočkovanie)

 Vírusová hepatitída B (VHB)  3 dávky v schéme 0., 1., 6. mesiac
 Tuberkulóza (BCG)  II. dávka
(preočkovanie iba tuberkulín negat. detí)
 v 13. roku života Diftéria, tetanus, detská obrna (dT-IPV)  dT - VI. dávka
(preočkovanie)
 polio - V. dávka (preočkovanie)

O autorovi:

Očkovací kalendár pre vás pripravila MUDr. Lucia Schwartzová, ktorá v súčasnosti vedie pediatrickú poradňu na našich stránkach.

Pokiaľ sa chcete doktorky Schwartzovej na niečo spýtať, alebo načerpať indormácie v už zodpovedaných otázkach, nech sa páči - jej pediatrickú poradňu nájdete na tomto mieste...

          
V našej krajine je povinné očkovanie proti týmto ochoreniam:

TUBERKULÓZA - je ochorenie spôsobené mykobaktériou, tzv. Kochovým bacilom, zvaným podľa jeho objaviteľa. Spôsobuje najmä postihnutie dýchacieho systému, ale môže zasiahnuť akýkoľvek orgán tela.

DIFTÉRIA (ZÁŠKRT) - Ide o akútne ochorenie vyvolané toxínom, ktorý produkujú diftérie. Prejavuje sa blanovitým zápalom mandlí, event. dýchacích ciest, ale i na spojovkách či koži. Toxín vyvoláva lokálne odumretie tkaniva, ale preniká aj do krvi a vedie k toxickému poškodeniu nervových vláken s následnou obrnou, ale aj k poškodeniu vláken srdcového svalu.

TETANUS - Tu sa jedná o infekciu s vážnou prognózou, vyvolanú neurotoxínom, ktorá vedie až k zástave dychu. Očkovacou látkou je tetanický anatoxín, podáva sa spolu s DTP. Účinná koncentrácia protilátok vzniká po úplnom základnom očkovaní a pretrváva 5-10 rokov. Posledné preočkovanie u detí je v 14.roku. Odporúča sa celoživotné preočkovávanie každých 10 rokov.

Užitočné linky a stránky:

PERTUSSIS (ČIERNY KAŠEĽ)
- Pôvodcom čierneho kašľa je Bordetella, ktorá spôsobuje zápal až odumretie sliznice dýchacích ciest. Dolné dýchacie cesty sa upchávajú hustým hlienom s množstvom mikróbov. Ochorenie sa prejavuje hlavne silným dusivým kašľom.

HEPATITÍDA B - Žltačka typu B je infekčné ochorenie postihujúce pečeň, vyvoláva zápalovo-deštruktívne zmeny pečene, ktoré môžu po rokoch viesť k pečeňovej cirhóze alebo rakovine pečene.

HEMOFILUS - Najčastejšou baktériovou infekciou v našich krajinách u malých detí je infekcia Haemophilus influenzae typu b, ktorý je vyvolávateľom zápalu mozgových blán, pľúc, kostí, či život ohrozujúceho zápalu hrtanovej príchlopky.

DETSKÁ OBRNA - Ide o akútne vírusové ochorenie, zvané aj poliomyelitida, ktoré postihuje nervový systém a môže spôsobiť obrny svalstva.

MORBILI (OSÝPKY) - Ide o vysoko nákazlivé exantémové ochorenie. Pôvodcom ochorenia je vírus morbíl, ktorý vyvoláva začervenia a výsev pupencov až chrást po celom tele, ale krvou sa dostáva aj do mozgu, uší, dýchacích či iných orgánov, kde vyvoláva vážnejšie komplikácie.

MUMPS - Príušnica je vírusové ochorenie charakterizované opuchom slinných žliaz, často aj s postihnutím centrálneho nervového systému, pankreasu, či pohlavných žliaz, ktoré môže u chlapcov dokonca spôsobiť neplodnosť.

RUBEOLA - Pri ružienke ide spravidla o ľahšie prebiehajúce ochorenie sprevádzané horúčkou a vyrážkou celeho tela. Pri ochorení tehotnej ženy však môže dôjsť k závažnému poškodeniu plodu.

Mudr. Lucia Schwartzová, Red

Zena

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

"Najnovšie z Špunti"

Poradňa

Neprehliadnite