Jazdenie na slonoch, vaginálny pingpong: Tieto zážitky mladej Slovenke budete závidieť

Jazdenie na slonoch, vaginálny pingpong: Tieto zážitky mladej Slovenke budete závidieť

Milada Konečná (27) pochádza z mesta Strážske. Už viac ako desať mesiacov žije v Prahe a onedlho sa chystá presťahovať. Kam? Ešte presne nevie, ale v hlave sa jej už črtajú nové cestovateľské plány. Hovorí, že cestovanie zatiaľ nie je jej povolaním, ale nevylučuje to. Rozbieha internetový blog, kde sa snaží inšpirovať ľudí na cesty po svete.

Mladá bádateľka
Prvýkrát opustila Slovensko v desiatich rokoch. Rodičia ju poslali na dva mesiace ku krstnej mame do Grécka. Vtedy si uvedomila, aké je cestovanie úžasné. Jej prvá skutočná sólo cesta však bolo osemmesačné putovanie po Južnej Amerike v roku 2015. Navštívila sedem krajín, precestovala viac než 14-tisíc kilometrov. Odvtedy už navštívila 24 krajín.

Ďaleké krajiny však môžu byť pre mladú ženu bez sprievodu nebezpečné. „Doteraz ma nikto nenapadol, neokradol ani neohrozil na živote. Keď sa mi niečo stalo, vždy som za to mohla sama,“ hovorí cestovateľka. „V Južnej Amerike som bola ešte len druhý deň. Užívala som si plávanie v Atlantiku na pláži Ipanema v Riu de Janeiro, keď ma nečakane stiahla veľká vlna. Narazila som hlavou o dno, stratila kontrolu nad situáciou a takmer sa utopila. Našťastie, jediným následkom z toho dňa bol môj prvý monokel v živote.“

Nad priepasťou
Hojdať sa nad amazonským pralesom v Ekvádore vo výške 200 metrov, to musí byť takisto úchvatné – kým sa nestane nešťastie. Hojdačkou totiž bolo nezaistené lano s kusom drevenej dosky. „Chcela som to vyskúšať. Nemyslela som na nebezpečenstvo a vtom som už lietala nad Amazóniou s úžasným pocitom nezávislosti. Vinou nedokonalej komunikácie medzi mnou a známym, ktorý ma natáčal, som pri zliezaní z hojdačky takmer spadla do dvestometrovej priepasti.“

Herec zo seriálu Prázdniny: Manželku uháňal až 7 rokov!

Hojdačka smrti pre ňu zrejme nebol ten správny adrenalín. A tak na druhý deň skočila zo 100-metrového mosta v meste Banos de Aqua Santa. „Zle som si vypočula inštrukcie a napriek tomu skočila. Lano, ktoré som mala uviazané okolo pása, ma udrelo do tváre aj do hrudníka. Výsledkom boli modriny a odreniny na nasledujúcich niekoľko dní.“

Už nikdy pingpong!
Viete, čím je populárne Thajsko? Okrem panenských pláží a nedotknutej prírody sexturizmom, kabaretmi, „bábkochlapmi“, jazdením na slonoch, ale aj vaginálnymi pingpongovými predstaveniami. „Bola to naša prvá noc v Bangkoku,“ spomína Milada. „Miestny dohadzovač nás presvedčil, aby sme sa šli pozrieť na pingpongovú šou. Nevedeli sme, o čom je reč, nuž sme sa dali uhovoriť. A bolo to príšerné! Na jednej strane som si uvedomila, aká flexibilná dokáže byť ženská vagína, no na druhej strane som tie ženy nesmierne ľutovala. Vidieť ich znechutené výrazy tvárí a do očí bijúce nešťastie, bolo niečo, čo by nikomu nepridalo na nálade...“

Plážoví inžinieri
Keď Milada odcestuje na zopár mesiacov, jej život sa zmení na nepoznanie. Žije zvyčajne u domácich obyvateľov, kde sa úplne prispôsobí ich životu. Tvrdí, že jej  srdcovkou je Kolumbia. „Kvôli ľuďom. Kamkoľvek som išla, všade dali domáci pocítiť kúsok domova. Brali ma ako vlastnú napriek tomu, že už len môj zovňajšok im pripomína typickú gringu, teda cudzinku.“

Často si ju obľúbili až do takej miery, že sa stala ich vyvolenou. Vraj nepatrí k ženám, ktoré sa dokážu zaľúbiť do chlapa po niekoľkých milých lichôtkach. Hovorí: „Vypočujem si tie komplimenty aj bez toho, aby som sa do toho muža bezhlavo zamilovala. Neraz sa stane, že počas cestovania preletí iskra, no doteraz z toho nevzniklo nikdy nič trvácne. Ale nevravím, že to nie je možné.“

Láska na motorke
Mototaxikárom v Kolumbii môže byť ktokoľvek, kto vlastní motorku a dve prilby. Jednu pre seba, druhú pre spolucestujúceho. Stačí zdvihnúť ruku a hneď niekto zastaví. Asi do konca života bude spomínať na svoju prvú jazdu mototaxíkom. Pred univerzitou, kde učila angličtinu, ich stálo niekoľko. Milada sa prihovorila jednému z mladíkov. Ešte aj odstupom času sa jej to zdá smiešne.

„Mali ste vidieť výraz jeho tváre! Začal nadšene vykrikovať, že sa mu pošťastilo uloviť gringu. V meste, kde som žila, nebolo po turistoch či po cudzincoch ani chýru, ani slychu. Samozrejme, ako každý správny Kolumbijčan mi počas desaťminútovej cesty domov vyznal lásku, nasľuboval hory-doly a poctivo ma každý deň čakal pred univerzitou ako môj osobný taxikár.“

Domorodí sprievodcovia
Milada je dobrodruh, preto počas cestovania veľa improvizuje: „Veľakrát som si dala od domorodcov poradiť, aby mi odporučili miesta, ktoré neboli zaznačené ani na mape. Takto som napríklad objavila neznáme bolívijské Ojo del Inca – termálne jazero v nadmorskej výške vyše štyritisíc metrov.“

Rosnička Vavrinčíková: Strach z Puškárovej miesta?

Najlepším zdrojom cestovania do turisticky neznámych miest je však pre ňu jednoznačne couchsurfing. Ide o svetovoznámu sociálnu sieť, ktorej používatelia si navzájom bezplatne poskytujú ubytovanie. Prichýlia vás a ako bonus predstavia svoju kultúru v čo najlepšom svetle. Takto precestovala sedem krajín Južnej Ameriky, Thajsko, Španielsko a Ibizu. „Takmer vždy ma moji hostitelia vzali na miesto, o ktorého existencii som netušila. Samozrejme, treba si dávať veľký pozor na výber hostiteľa, aby ste sa nedostali do rúk nejakého psychopata. Aj o tom som už čo-to počula.“

Takmer zadarmo?
A z čoho mladá cestovateľka financuje svoje dobrodružstvá? „Pri každej ceste som to mala zariadené inak. Pobyt v Španielsku mi financovala Európska únia. Na náklady spojené s vycestovaním do USA som zarobila ako hosteska, na cestu do Thajska a do siedmich krajín Južnej Ameriky som si privyrobila ako čašníčka na riečnej lodi vo Francúzsku. Počas cestovania po Ekvádore som si zas náhodne našla dobrovoľnícku prácu v cestovnej agentúre,“ priznáva Milada Konečná.

Po krajine cestuje výhradne autobusmi či vlakmi (ak tam nejaké vôbec sú). Stopom vraj nikdy necestovala. Paradoxne však býva u neznámych ľudí, ktorých spozná cez couchsurfing profil alebo niekde v uliciach mesta. „Je to pre mňa najlepšia voľba ubytovania. Nejde o to, že to máte zadarmo, ale o to, že spoznávate krajinu z pohľadu miestnych ľudí. Keď som dorazila do argentínskej dedinky Lujan de Cuyo, mal ma tam čakať môj hostiteľ Leandro. Namiesto neho prišla Kolumbijčanka, ktorá ma zaviedla do domu so spálňou, malou kúpeľňou a kuchyňou.“

Až tam Milada zistila, že Leandro v rovnakom čase prichýlil ju, Kolumbijčanku, Brazílčana a rodinu z Francúzska s tromi malými deťmi. Uznanlivo hovorí: „Na moje prekvapenie sme sa všetci zmestili do jeho skromného domčeka a strávili spolu niekoľko nádherných dní...“

Bivakovanie na jachte
V brazílskom mestečku Paraty zas narazila na 70-ročného hostiteľa Michaela. Prišiel ju vyzdvihnúť na autobusovú stanicu na starom bicykli a doviedol ju do prístavu. „Tam ma naložil na čln a odviezol na chatrnú jachtu, kde som strávila tri noci,“ spomína Milada. Nebála sa? „Ak by Michael nemal na svojom profile viac ako 150 pozitívnych referencií, asi by som na jachtu nešla, nebolo z nej úniku. Ale takto som o ňom nepochybovala a nakoniec svoje rozhodnutie ani neoľutovala. Mal veľa zážitkov a bol skvelým hostiteľom.“

Autor: Marcela Martinková/Báječná ŽENA
Foto archív M. K.

Zena

Podobné články nájdete v týždenníku Báječná ŽENA

Cennik predplatneho

Podobné články

"Najnovšie z Príbehy zo života"

Poradňa

Neprehliadnite